Založiť webovú stránku alebo eShop

Slovenský čuvač

 

 

Štandard

 

Slovenské národné plemeno

Uznané 18.8.1965

Štandard FCI č. 142

Skupina FCI: 1- plemená ovčiarske, pastierske a honecké

  

Celkový vzhľad . Plemenné znaky slovenského čuvača zodpovedajú horskému typu psa tvrdej konštitúcie, statnej postavy s huňatým bielym kožuchom. Má silnú kostru a živú, ostražitú, neohrozenú a bystrú povahu. Je prispôsobený drsnému podnebiu slovenských hôr, hlavne Tatier. Slovenský čuvač je mierne obdĺžnikového tvaru na silných, dosť vysokých nohách. Názov čuvač je odvodený od slova čuť, počúvať a vyjadruje bdelosť a ostražitosť. Podľa prastarej pastierskej tradície sa chová vždy v bielej farbe, aby sa aj v noci dal rozoznať od dravých šeliem.

 

 

Charakteristické vlastnosti . Otužilý, pevný, učenlivý ovčiarsky a salašnícky pes.

Povaha. Bezmedzne verný a odvážny. Nie je nervózny ani príliš agresívny.

 Hlava a lebka. Nos má rovný profil a zaberá takmer polovicu dĺžky hlavy. Je dosť široký, smerom k ňucháču sa mierne zužuje. Ňucháč je čierny. Čelný sklon je mierny. Lebka je silná, podlhovastá, mozgovej časti široká, čelo je zreteľné, s ostrým prechodom k silnému mierne vyniknutému väzu. Profil temena je trochu vyklenutý nad rovinu chrbta nosa ( povrchu).

 Oči. Tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Viečka sú čierne, priliehajúce, sliznica vnútorných kútikov je tmavá, dojem výrazný.

 Uši. Vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do tvaru bočne neseného „V“ podľa hlavy. Dolný okraj ucha v pokoji smeruje ku kútikom pyskov a ucho svojou dĺžkou ich neprečnieva. Srsť na uchu je od polovice krátka, jemná.

 Papuľa. Silná, stredne dlhá, pysky primknuté, v kútikoch uzavreté a s čiernou sliznicou, ktoré papuľa úzko a bez previsov lemuje. Pysky sú stredne  hrubé, podnebie je čierne. Čeluste sú silné, s pravidelne  utváraným vždy úplným chrupom a s nožnicovým zhryzom. Rezáky sú  v čelustiach kolmo nasadené. 

 Krk. Je rovnako dlhý ako hlava, priamo nasadený a vo vzruchu vysoko nesený. Psi ho majú veľmi silný, bez laloka a s peknou hrivou.

 Hrudné končatiny. Postoj je priamy, stĺpovitý s dobrým zauhlením ramena a lakťa. Končatiny vcelku sú dosť vysoké, hlavne u psov. Plece je strmé a dlhé, rameno svalnaté, pevne primknuté k telu, sklonené k lakťu, so silným svalstvom. Predlaktie je zvislé, svalnaté a dlhé. Zápästie je kostnaté a silné. Záprstie je krátke, silné, mierne sklonené. Laba je okrúhla, so silnými klenutými prstami a silnými pazúrmi, má zovretý tvar, mäsité čierne nášľapové podušky a je dobre zarastená srsťou.

 Telo. Prsia sú široké, prsná kosť je v rovine s ramennými kĺbmi. Hrudník je v rebrách dobre vyklenutý. Hrudná kosť leží nad polovicou výška v kohútiku a siaha po úroveň lakťa. Dĺžka hrudníka presahuje polovicu dĺžky tela, jeho šírka štvrtinu výšky v kohútiku. Rebrá sú klenuté, dozadu sklonené, dobre uzatvárajú brucho a slabinu. Chrbát je rovný, v bedrách mierne klenutý, stredne dlhý, silný. Bedrá s krížami sú dobre viazané a svalnaté, primerane dlhé a veľmi pevné. Brucho a slabiny sú primerané k trupu, mierne vtiahnuté. Zadok je silný, štvorcový, ľahko sklonený.

 Panvové končatiny. Zadok so stehnom tvoria svalnatý, značne široký celok podlhovastého tvaru. Koleno je svalnaté, dobre zauhlené. Predkolenie je šikmé, dlhé, so svalnatým lýtkom. Pätový kĺb je silný s kostnatou pätou, tupo zauhlený, s nižším, výrazným a širokým kĺbom. Priehlavok je kratší a silný, postavený zvisle , spojený s pätou plynule, bez zaškrtenia v pätovom kĺbe. Vlčie pazúry nie sú žiaduce. Laby panvových končatín sú trochu dlhšie než laby hrudných končatín, ináč rovnako utvárané.

 Chvost. Nižšie nasadený, v pokoji zvislý, siahajúci po pätový kĺb. Má tvar cigary, bez zdvihnutého hrotu, priamy. V behu a vo vzruchu je nesený v oblúku nad úrovňou bedier.

 Chôdza/ pohyb. Plynulý, ľahký a pružný, obratný a rýchly v každom teréne a za každého počasia. Klus diagonálny.

 Osrstenie. Husté, bielej farby. Žltkastý nádych pri koreňoch uší je prípustný, ale nežiaduci; zreteľne žlté škvrny sú neprípustné. Okrem hlavy  a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Na psoch je nápadná hriva. Srsť na hlave a končatináchje krátka, priliehavá, na zadných stranách končatín trochu dlhšia. Od koreňov uší dozadu prechádza pozvoľna v hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu; sú 5-15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Na chrbte tvoria niekoľko priečnych vĺn zo súvislých polokučier. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiaduce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada je jemná, hustá páperovitá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. V lete vypĺzne, kožuch stratí na huňatosti, ale nepoľahne; v dôsledku zvlnenia pesíkov si stále uržiava kyprosť a na chrbte netvorí cestičku.

 Koža. Na trupe je voľná, inde tesne prirastená k telu, s ružovou pokožkou so sivočiernymi škvrnami až väčšími pigmentovanými plochami, čierne pigmentovanou len v okolí ňucháča, papule a očí, kde prechádza do tmavých slizníc. Čierne pigmentované sú tiež nášľapové podušky labiek.

 Farba. Len biela.   

 Veľkost. Výška psa v kohútiku je 62 – 70 cm., sučky 59 – 65 cm.

 Chyby. Akúkoľvek odchýlku od predchádzajúcich bodov treba považovať za chybu a vážnosť, s ktorou sa bude penalizovať, by mala byť úmerná stupňu chyby.

 Poznámka. Samce musia mať dva zreteľne normálne semenníky úplne zostúpené do mieška.

 

Jazykovo, štylisticky a vecne upravené a schválené na výborovej schôdz KCHSČ dňa 16.6.1990. Tento upravený štandard sa zašle prostredníctvokm FV MS ČSFR generálnemu sekretariátu FCI.

 

 

TOPlist